V ajurvéde koncept diagnózy vychádza z presvedčenia, že telo neustále vyváženým spôsobom funguje medzi normálnou funkciou a poruchou. Diagnóza je založená na zisťovaní týchto interakcií k danému momentu. Diagnostika v ajurvéde je teda odlišná od koncepcie diagnostiky v západnej medicíne, kde sa choroba identifikuje až po jej prejavení sa v tele. Chorobný proces je reakciou medzi telesnými tekutinami, tromi dóshami a dhátus alebo tkanivami. Príznaky každej choroby vždy súvisia s povahou nerovnováhy medzi tromi dóshami. Ajurvéda tiež zdôrazňuje, že prakriti alebo konštitúcia, ktorá je jedinečná pre každého jednotlivca, je tiež zodpovedná za zdravie a vzorce chorôb u jednotlivcov. Akonáhle je nerovnováha jedinca identifikovaná, môže byť rovnovážny stav obnovený prostredníctvom ajurvédskej liečby a manažmentu.