Pôst je súčasťou ľudstva už od nepamäti. Pôstne obdobia nájdeme takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. Postenie nie je zamerané len na zdržiavanie sa jedla, ale je spojené aj so zvnútornením sa, modlitbami, čítaním posvätných kníh a konaním dobročinnosti. Takýto pôst má nielen fyzický, ale najmä duchovný význam. Jeho súčasťou je aj vzdanie sa zla, zlých slov, hnevu, žiarlivosti, je prostriedkom posilnenia sily vôle a duchovného rastu.
Dlhodobejšie pôsty pripadajú na jar alebo na jeseň, keď sa striedajú ročné obdobia.
V našich podmienkach je najrozšírenejší pôst pochádzajúci z kresťanstva, práve blížiace sa obdobie pred Veľkou nocou. V rímskokatolíckom kalendári začína pôstne obdobie Popolcovou stredou, ktorá je prvým dňom pôstneho obdobia a trvá 40 dní. Tento rok začína 2.3.2022 a končí 14.4.2022. Druhý dlhodobý pôst je v predvianočnom období, tzv. advent.
V Indii sa oslavuje na jar a na jeseň sviatok Navratri, ktorý vychádza tento rok v jarnom období na 1.4.2022. Je to slávnosť Durgá-púdža, ktorá trvá 10 dní, taktiež je spojená s obmedzením prijímania potravy a sprevádzaná modlitbami, meditáciami a spievaním mantier. V tieto dni je zvykom dodržiavať pôst, aby si človek pritiahol priazeň Bohyne do svojho života a tým sa mu splnili jeho priania a túžby.
V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Ľudia majú často zakódovanú informáciu, že pôst je hladovka a s tým spojený pocit, že kvôli nedostatku potravy môžu od hladu umrieť. Tento strach nie je oprávnený, najmä ak sa jedná o dobrovoľné, liečebné hladovanie. Ide skôr o nedostatok vôle, keď na prerušenie pôstu stačí otvoriť chladničku. Pri pozorovaní živočíchov v prírode môžeme vidieť, že aj oni sa pôstia, keď sú choré, alebo ak ročné obdobie neponúka dostatok potravy.
Dĺžka trvania pôstu nie je rozhodujúca – pomôže aj krátkodobý pôst
Podľa účelu pôstu môže byť jeho trvanie krátkodobé (do 7 dní), strednodobé (7-14 dní), alebo dlhodobejšie (21-40 dní). Pre organizmus je blahodárny už aj 24-hodinový pôst jedenkrát v týždni. Krátkodobý pôst si môže vyskúšať každý sám na vlastnej koži. Pôst sa však neodporúča v prípade vážnych zdravotných problémov, či už akútnych alebo chronických. V takých prípadoch je potrebná konzultácia s lekárom.
Účinky pôstu môžeme umocniť dostatočným prísunom tekutín
Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga. Pohyb rozprúdi krv v lymfatickom systéme a tým sa začnú vylučovať odpadové látky z tela.
Správne realizovaný pôst posilňuje imunitu
Pôst pôsobí preventívne pri predchádzaní rôznych ochorení, dokonca lieči, má omladzujúci účinok, vyhladzuje vrásky, hojí rany, zlepšuje duševný a telesný stav človeka, odstraňuje prebytočný tuk. Zaujímavý je aj mentálny význam pôstu. Môžeme na sebe pozorovať, ako sa nám prečisťuje myseľ, vnímame a ľahšie pozorujeme svoje myšlienky. Môže slúžiť aj ako tréning ovládania mysle. Zlepšuje sa koncentrácia, rastie sebadôvera a zdravé sebavedomie, zlepšuje sa ovládanie rozptýlenia a nepozornosti.
Vhodné je podstupovať pôst hlavne z preventívneho hľadiska na odľahčenie organizmu.
Pôst v ajurvéde
Podľa ajurvédy pôst nelikviduje len metabolické toxíny, ale aj mentálne toxíny v podobe nestrávených emócií. Myšlienka pôstu je dať odpočinok tráviacemu ohňu v tele. Ten sa v priebehu pôstu revitalizuje a znova sa zapáli a spáli toxíny, ktoré sa nahromadili v tele. Tým sa zlepší celkové zdravie. Jednou z príčin vzniku ochorení je tzv. áma, nestrávená (alebo nedostatočne strávená potrava), ktorá blokuje črevá, cievy a močové cesty a zabraňuje tak prúdeniu prány, životodarnej energie. K príznakom toxínov (ámy) v tele patria: dlhodobo nízka energia, zvýšený nekľud, pocity ťažkosti, poruchy trávenia, nadbytok slinenia, zápcha, znížená chuť k jedlu, zápach z úst, povlak na jazyku, sexuálne poruchy, kožné problémy, plesne, alergie, opuchy, časté prechladnutia, bolesti hlavy, nadváha, stála chuť na sladké alebo slané, podráždenosť, depresia a pod.
Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Dlhodobé pôsty sú podľa ájurvédy považované za nevhodné, nakoľko navodzujú nerovnováhu a oslabujú orgány a tkanivá. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov. V týchto prípadoch si telo často samo vyžiada odľahčenie tráviaceho systému jednoducho nechutenstvom a nahradením jedla spánkom.
Aj pôst má svoje zásady
Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu. Pokiaľ príde k veľkému poklesu energie, treba pôst ukončiť.
Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst. Strava by mala byť diétna, ľahko stráviteľná. Je dôležité vyhnúť sa tučným a príliš koreneným jedlám, studeným nápojom, cigaretám, alkoholu, bublinkovým a sladeným nápojom, slaným pokrmom, syrom, mäsu, mäsovým výrobkom, vajíčkam a hubám.
Najpodstatnejšie ostáva, že pôst nemusí znamenať úplnú hladovku, môže ísť aj o menšie porcie jedla, ľahšie pokrmy, vylúčenie cukru, múky, cestovín, kávy alebo akéhokoľvek zlozvyku na určitý čas.
Joga a ajurvéda ponúkajú techniky ako komplexne vyčistiť celý organizmus aj myseľ. To sú témy, ktorým sa budeme postupne venovať.
Teraz je na každom z nás, ako privítame jarné obdobie, či si spomenieme na svoje novoročné predsavzatie týkajúce sa zdravia, jedla, fajčenia, cvičenia – buď pokračovať a prehlbovať svoju vôľu, alebo s tým len začať – práve teraz je ten správny čas.
