Základy ájurvédy pochádzajú zo starodávnej Indie, z pozorovania a skúmania bytia, existencie a pravdy.
Spoločné poznanie sa šírilo medzi žiakmi počúvaním duchovných múdrostí od osvietených majstrov. Prvé ucelené poznatky o ájurvéde sa zachovali vo védach, pričom najstaršou zachovanou písomnosťou je Rigvéda. Tá opisovala niektoré liečivé rastliny, ktoré sa v Indii používali na medicínske účely. Neskôr to bola Atharva véda, z ktorej sa ájurvéda sformovala do podoby komplexnej liečiteľskej vedy a začala sa riadne vyučovať aj na školách. O štúdium ájurvédskeho lekárstva alebo chirurgie, čo boli vtedy dva smery, mali záujem nadšenci z rôznych krajín sveta, ktorí si po skončení štúdia odnášali hodnotné informácie tam, odkiaľ pochádzali. Samotnou praxou a nadobúdaním ďalších skúseností majstrov a ich žiakov sa ájurvéda neustále obohacovala a prehlbovala. Takýmto spôsobom prirodzene integrovalo poznanie ájurvédy aj do iných systémov zdravotnej starostlivosti, vrátane západnej medicíny. Dokonca aj rozdelenie modernej medicíny do lekárskych odborov je inšpirované jej poznaním. V ájurvéde bolo vyčlenených osem odborov – interná medicína, otorinolaryngológia, toxikológia, chirurgia, psychiatria, pediatria, reprodukčný systém s gynekológiou a napokon revitalizácia, či omladenie, ktoré sa v Indii študujú dodnes, pričom celé štúdium trvá niekoľko rokov a zahŕňa aj štúdium modernej medicíny.
Presadzovanie západnej medicíny na istý čas utlmilo rozvoj a šírenie ájurvédy
Medzi dôležité míľniky v histórii ájurvédy, ktoré jej rozvoj a šírenie výrazne ovplyvnili, boli viaceré násilné vpády do Indie. Tie spôsobili jej neustále zatlačovanie prostredníctvom presadzovania západnej medicíny, ktoré vyvrcholilo počas britskej nadvlády. Vládna politika Britov zničila a spálila mnohé cenné spisy a učebnice ájurvédy, ktoré boli plnohodnotným zdrojom poznania. Zatvorené boli dokonca aj posledné jestvujúce ájurvédske univerzity. K obnove prišlo až v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy indická vláda začala financovať systém ájurvédskeho vzdelávania na školách. Dôsledné zaznamenávanie a rozširovanie poznatkov vytvorilo z ájurvédy celosvetovo uznávaný medicínsky systém, ktorý od roku 1982 uznáva aj Svetová zdravotnícka organizácia.
Princíp ájurvédy
Ájurvéda je založená na princípe, že celý vesmír a ľudské telo sú jedno a oboje sa riadia rovnakými princípmi a zákonmi. Dokonca aj ich zloženie pozostáva z rovnakých prvkov, ktoré majú určité špecifické vlastnosti.
Ide o prvok priestoru, vzduchu, vody, ohňa a zeme, ktoré sú prítomné všade okolo nás, ale vždy v rozdielnom zastúpení. Ako príklad si môžeme predstaviť horu, ktorá je prevažne zložená z prvku zeme, ktorý je dominantný. Súčasťou hory sú však aj ostatné prvky, bez ktorých by nikdy nevznikla a nestála na svojom mieste.
Rovnako tak je to aj v našom ľudskom tele, v ktorom sa pomerné zastúpenie týchto piatich prvkov sformovalo do troch dóš – Váta (pozostáva z priestoru a vzduchu), Pitta (pozostáva z ohňa a vody) a Kapha (pozostáva z vody a zeme). Každá dóša má určitú funkciu a svoje miesto v ľudskom tele a pokiaľ sú všetky tri vzájomne vyvážené, je to predpoklad, aby naše telo mohlo správne fungovať na fyzickej, duševnej a emocionálnej úrovni. Vďaka jedinečnej proporcii dóš, ktorá je v každom ľudskom organizme iná, možno charakterizovať typ človeka alebo celkovú „energetickú“ povahu určitého tela. Takejto charakteristike sa hovorí konštitučný typ alebo individuálna konštitúcia, ktorá nám bola daná už pri našom počatí. To znamená, že toto rozloženie, v ktorom môže prevládať jedna alebo dve dóše, je pre nás absolútne prirodzené a vytvára v našom tele rovnováhu alebo harmóniu, ktorá prináša zdravie.
Plynutím času dochádza vo vesmíre, aj v tele človeka k periodickým zmenám. Na prekonávanie týchto zmien sú pre ľudské telo najprirodzenejšie látky prírodného pôvodu, ktoré pomáhajú udržiavať vnútornú rovnováhu všetkých telesných funkcií vrátane emócií a nehmotného ja. To, v akom stave je náš organizmus, naše orgány, v akom stave sú naše myšlienky, naše cítenie a vnímanie súvisí teda s prirodzenými cyklami a rytmami prírody; so spoločnosťou, v akej žijeme; rodinnými a pracovnými vzťahmi a samozrejme aj s našou životosprávou – stravou, pohybom a našim režimom dňa. Ájurvéda sa na všetky tieto veci, ktoré priamo ovplyvňujú náš život pozerá komplexne aj individuálne, pretože všetko so všetkým súvisí.
Zdravie podľa ájurvédy je usporiadanosť energií, prvkov, rytmu života. Choroba je chaos, neusporiadanosť.
S krátkodobým, resp. náhodilým vychýlením jednotlivej dóše sa organizmus vie vysporiadať, pri dlhodobom vplyve dochádza k nerovnováhe, ktorá sa časom prejaví ako choroba. Podľa ájurvédy má každý neželený prejav svoju individuálnu príčinu, ktorú dokáže ájurvédsky lekár odborne diagnostikovať a liečiť. Príčiny môžu byť rôzne, na fyzickej úrovni napr. nepravidelné stravovanie, náhrada jedla keksíkmi, jednostranná, málo pestrá strava, nedostatok pohybu, alebo príliš vysoké fyzické zaťaženie, stereotypné pohyby a pod. Na psychickej úrovni chronická nespokojnosť, stres, prepracovanosť, zlé medziľudské vzťahy v rodine, alebo na pracovisku a pod.
Prvým najdôležitejším krokom, ktorý môžeme vykonať, je začať s upratovaním v našom tele a v našej mysli. Na fyzickej úrovni je potrebné zbaviť sa prebytočných, škodlivých látok, ktoré sa v našom tele usadzujú podobne ako kal v akváriu. K tomu slúži úprava stravy, pohybu, masáže, saunovanie. Na mentálnej úrovni je potrebné prehodnotiť zvyky, zlozvyky, vysporiadať vzťahy, rozlíšiť čo je dôležité a čo sú maličkosti. Pomocou úpravy životosprávy, potravinových doplnkov a ájurvédskych terapií sa do života zavedie poriadok a pravidelnosť, vychýlené dóše sa vrátia na svoje miesto a naštartuje sa prirodzená regeneračná schopnosť nášho organizmu.
