Piatok 18. marca sa ponesie v znamení farieb. Práve v tento deň sa oslavuje indický sviatok HOLI, ktorý je známy aj ako festival farieb, jari a novej energie.
HOLI je, okrem Indie, veľmi obľúbený aj v ďalších častiach južnej Ázie, ale i vo svete. Sviatok oslavuje víťazstvo dobra nad zlom, koniec zimy, príchod jari, nového života a energie. Prípravy na oslavu sa začínajú už niekoľko týždňov či mesiacov vopred. Remeselníci z kvetinových výťažkov a zmesí korenia vyrábajú najrôznejšie farby, ktoré sa predávajú a v niektorých regiónoch aj rozdávajú počas samotného sviatku. Farby majú prispieť k ozdraveniu organizmu po dlhej zime a vyjadriť radosť zo života. K tradičným farbám HOLI patria oranžová, červená, žltá, modrá, purpurová, hnedá a čierna. Oslavy sa začínajú v predvečer HOLI zapálením veľkej vatry, ktorá má odohnať všetko zlé. Nasledujúci deň sa ľudia osypávajú farebnými práškami a postrekujú vodou. Z viacerých legiend, ktoré súvisia so sviatkom Holi, sme vybrali túto:
Legenda o Holike a Prahladovi alebo prečo sa v predvečer sviatku zapaľujú vatry
Žil raz v Indii kráľ, ktorý mal veľa zlých vlastností: bol chvastavý, chamtivý, krutý. Každý musel robiť presne to, čo mu prikázal. Svojmu ľudu dokonca povedal, že je boh, takže ho museli uctievať. Tento kráľ mal syna Prahlada, ktorý bol taký láskavý, ako bol jeho otec krutý. Aj on veril, že jeho otec je boh.
Jedného dňa, keď sa Prahlad prechádzal po vidieku, uvidel na kolenách ženu. Ruky mala zopnuté a hlavu sklonenú. Modlila sa: “Pán Višnu, ktorý odstraňuje strach. Vzdávam sa ti, veľký pane.” Prahlad sa nahneval: “Žena, prečo sa modlíš k Bohovi Višnu, keď vieš, že tvoj kráľ je boh?”
Žena otočila tvár k Prahladovi. Na lícach sa jej tlačili slzy. “Moje mačiatka spadli do studne. Modlím sa, aby boli spasené,” povedala. Keď hovorila, zo studne sa ozvalo tiché “miau.” Na Prahladovo prekvapenie videl malú labku prilepenú na okraji studne. Žena mačiatko opatrne zdvihla a položila ho na zem. Potom počuli ďalšie a ďalšie “miau”. Mačiatka jedno po druhom vyliezli zo studne. “Moja modlitba bola vyslyšaná,” radostne zvolala žena a padla na kolená.
Keď sa Prahlad vracal domov, premýšľal o tom, čo sa stalo. “Môj otec predsa nie je boh,” pomyslel si. Od tohto dňa budem uctievať Boha Višnu. Keď sa to jeho otec dozvedel, bol veľmi nahnevaný. “Môj syn neposlúcha. Musí byť potrestaný!” Zavolal stráže: “Vezmite môjho syna a zhoďte ho z najvyššieho útesu v krajine!” Prahlada odviedli na útes a prehodili cez okraj. Keď Prahlad padal, modlil sa k Bohovi Višnu, aby ho ochránil. A ten ho vypočul, takže jeho pád bol jemný a nezranil sa.
Keď kráľ zistil, že princovi sa nič nestalo, rozzúril sa. Ako mohol jeho syn prežiť? “Hoďte ho do hniezda hadov. Uvidíme, ako sa mu z toho podarí vyliezť,” prikázal strážcom. Prahlada odviedli do hadej jamy. Triasol sa keď nazrel dnu, aké hrubé boli hadie telá. Keď ho tlačili dnu, modlil sa k svojmu bohu. Hady syčali a krútili sa okolo Prahladovho tela, ale nedokázali mu ublížiť. Keď sa kráľ dozvedel, že Prahladovi sa nič nestalo, rozhneval sa ešte viac. “Dajte ho medzi stádo slonov! Ale najprv sa im posmievajte, aby sa nahnevali a pošliapali ho!” Len čo slony uvideli Prahlada, zdvihli svoje choboty a nahlas zatrúbili. Prahlad sa snažil nedávať najavo svoj strach. Znova sa modlil k svojmu bohu. A k úžasu pozorovateľov, len čo slony dorazili k Prahladovi zastavili sa a spustili choboty.
“Čo mám robiť? Ako sa ho mám zbaviť?” pýtal sa kráľ svojej sestry. Kráľova sestra Holika chcela vidieť Prahlada mŕtveho rovnako, ako kráľ.
“Nechaj to na mňa. Ráno postavím obrovský oheň a vojdem do neho. Vyzvem Prahlada, aby ma nasledoval.”
“Ale veď budeš upálená zaživa!” zdesil sa kráľ.
“Ja nie, plamene mi nemôžu ublížiť, mám magické schopnosti, ktoré ma ochránia.”
“Tak to je dobrý plán,” usmial sa kráľ.
Ráno Holika prikázala svojim sluhom postaviť pred palácom obrovský oheň. Ten horel tak prudko, že sa k nemu nikto neodvážil priblížiť. “Chlapče môj, pozrime sa, kto je najodvážnejší. Nasleduj ma do ohňa,” vyzvala Holika Prahlada. Obaja vošli do ohňa. Ale Boh Višnu chránil Prahlada ako už mnohokrát predtým. Boh Višnu odobral Holike magické schopnosti a udelil ich Prahladovi. Náhle sa ozval šuchot a Holiku zachvátili plamene. Zostalo z nej len niekoľko žeravých uhlíkov. Prahlad stál uprostred ohňa, nezranený.
Dodnes sa v predvečer sviatku HOLI zapaľujú vatry a ľudia si pri pohľade na plamene spomínajú na príbeh o Holike a Prahladovi a myslia na to, ako dobro víťazí nad zlom.
