Úryvok z knihy Petra Ševčoviča, Z kuchyne starého Prešporka.
„Mnohé zbožné dámy prísnu pôstnu regulu po Popolcovej strede dobrovoľne sprísňovali. Upevňovali a ozdravovali svoje rodiny tým, že im upierali mäso s výnimkou krásnych nedeľných obedov. Cez pôstne stredy, piatky a soboty nútili svojich najbližších jesť iba po tri oriešky denne a každý z nich zapiť štvrť litrom prírodného prešporského vína. Táto jedinečná redukčná diéta vyliečila podráždené žlčníky, zmenšila ľuďom tukové vankúše, odľahčeným starším ľuďom robili menej starostí boľavé bedrové a kolenné kĺby. Všetky noviny, ktoré v Prešporku vychádzali, odporúčali čitateľom využiť veľký pôst na zlepšenie zdravia, aby mohli privítať jar s ničím nekrotenou veselosťou.
Prešporské trhoviská, pohostinstvá a ľudia s nimi nerozlučne spojení sa na dlhé dni pôstu vždy dokonale pripravili. Vinohradníci už od leta zbierali vo svojich viniciach slimáky. Ukladali ich do veľkých debien zapustených pri vinohradoch na dve dlane do zeme. Mali veká s pántikmi a hasprou na zámok, aby voľajaký lačný tulák slimáky neukradol. Gazda ich každodenne kŕmieval kalerábovými, šalátovými, repnými, kvakovými, burgyňovými, alebo kapustnými listami. Slimáky ich s chuťou žrali, netušiac svoj smutný pôstny koniec. Ak boli dobre opatrované, zatúžili sa množiť. Vinohradnícke deti vedeli, že ak sa v debnách so slimákmi objavia kôpky malých slizkých vlhkých bielych guľôčok, ide o slimačie vajíčka, ktoré treba pozbierať do hrnčeka a priniesť domov. Mama ich niekedy po Popolci predá na rínku ako vzácny slimačí kaviár. Slimáky v debnách museli vyčkať do jesene. Keď ochladli dni a najmä noci, pripravili sa na prezimovanie. Zatiahli telá do ulít a otvor prekryli tenkým vápnitým uzáverom. Keď sa takto zapuzdrili všetky, majiteľ vinohradu ich pozbieral, odviezol domov a v pivnici poukladal do sudov naplnených ovsom. Prezimovali v nich a nevedeli, že v niektorý deň po Popolci gazda vyloží sudy na voz a odvezie ich draho predať na prešporský trh.
Slimačí kaviár
Slimačí kaviár dostaneš na trhu kúpiť buď počas adventného predvianočného pôstu, alebo po Popolci. Veľkopôstny je podstatne drahší, dva zavarené tégliky stoja toľko ako hus, preto ich kupujú len bohatí a sprostí. Najlepšie chutí na maslovom chlebe, ale pre hostí je múdrejšie poklásť z neho kopčeky na polovice uvarených vajec, ozdobiť ich venčekmi z majonézy a kúskom citróna a posypať ich čerstvou posekanou pažítkou. Je to unikátne, ale drahé prešporské pohostenie. Našťastie máme veľkú záhradu s kúskom vinohradu, a tak si môžeš slimáky i kaviár dorobiť sama.
Ak máš aspoň hrnček slimačích vajíčok, nasyp ich do vlažnej slanej vody a rukou ich miešaj tak dlho, kým sa od seba neoddelia. Potom ich sitkom prelož do sklených pohárikov, každú vrstvu zasyp kamennou soľou, pohárik dobre utras, nalej doň polievkovú lyžicu makového alebo slnečnicového oleja, vzduchotesne uzavri a ulož na policu v chladnej pivnici. Po mesiaci kaviár dozrie a môžeš ho ponúkať vzácnym hosťom.“
Toľko úryvok z knihy. Zrejme nie je inšpiráciou na najbližší obed, ale veríme, že Vás zaujal.
